romboid

:literatúra / život / literárna a umelecká reflexia

:vydáva Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska

1     2

9    0

   1

6    8

NOVINKY+

ROZŠÍRILI SME ARCHÍV

Milí čitatelia, v rubrike Archív odteraz nájdete kompletný ročník LI - rok 2016 a takmer celý ročník LII - rok 2017.

ROMBOID č. 3-4/2018 v predaji!

Druhé dvojčíslo prestížneho časopisu ROMBOID č. 3 - 4/2018 sa usiluje pozitívne útočiť na zmysly čitateľa viacerými rovinami a zmenami v koncepcii. Prvou z ich je celková premena grafického vizuálu a loga
(už od prvého dvojčísla). Druhou sú nové rubriky a treťou absolútne šokujúce ilustrácie renomovaného maliara Roberta Bielika, ktorý v čísle navyše
akcentuje svoju umeleckú všestrannosť sériou zaujímavých básní. Po štarte novej rubriky Milana Kupeckého
Osobnosti humoru a satiry z minulého čísla sa k čitateľom dostáva ďalšia novinka - rubrika
Na slovíčko s detskou literatúrou od redaktora časopisu, v ktorej na úvod predstavuje fantazijnú trilógiu Terryho Pratchetta o nómoch. Obe nové rubriky sa budú striedať s dvoma staršími, zabezpečujúc tak potrebnú pestrosť obsahu a snahu
o neustále zlepšovanie sa - ako o tom informuje aj šéfredaktor Jaroslav Vlnka v editoriále s názvom Premeny v čase. Samozrejme, číslo ponúka stabilné rubriky, na ktoré už čitateľ čaká. V pôvodnej poézii sa môže pokochať veršami Jany Šimulčíkovej,
Martina Vlada či českej autorky Jany Štroblovej. Z prekladovej poézie sú to verše srbského básnika Jovana Zivlaka, ktoré preložil Víťazoslav Hronec.
Nemôže chýbať ani próza. Číslo začína príbehmi overeného prozaika Milana Zelinku s názvom
Pikao a iné poviedky. Nasledujú dvaja predstavitelia strednej generácie - Radoslav Matejov s poviedkou Kref a Jaro Vlnka so Spiacim dieťaťom. Našich autorov opäť dopĺňajú preklady. Ivan Jackanin čitateľovi tlmočí štyri poviedky poľského autora Zbigniewa Włodzimierza Fronczeka a Zorán Ardamica zase príbeh Pála Száraza s názvom Drahokamy šacha. Netradičným spestrením rubriky Konfrontácie sú až tri kritické pohľady na knihu Miesta, čo nie sú na mape od Pavla Rankova. Ponúkli ich kritici Jozef Brunclík, Alexander Halvoník a Vladimíra Komorovská. Zaujať by mohla aj stála
rubrika o žánrovej literatúre
Literárne "pulp fiction", tentoraz o Upírovi v slovenskej fantastike z pera Kataríny Čavojovej. Nechýbajú ani ďalšie odborné články. Profesor Ladislav Franek píše o Živom mieste komparatistiky v kultúrnom dialógu, teatrologička Zuzana Bakošová Hlavenková o Ceste míma alebo osemdesiatke v pohybe a profesor Ľubomír Ďurovič ponúka svedectvo s názvom Ako som navrhol Novelovu cenu Jaroslavovi Seifertovi. Rubrika GPS je venovaná prekladovej tvorbe laureáta Ceny P. O. Hviezdoslava Zvonka Taneského. Nechýbajú Knihy mesiaca Iva Pospíšila a Archívny výber V. Komorovskej. Vychádzajúc z podtitulu Romboidu (Literárna a umelecká reflexia) možno považovať za nemálo dôležitú rubriku Recenzie, v ktorej sa čitateľská verejnosť dozvie napríklad o románe Evy
Maliti Fraňovej Kustódi / Arianina kniha (Etela Farkašová), o básnickej zbierke Jany Bodnárovej Uprostred noci sa chcem ísť prejsť (Martin Navrátil), o krutých poviedkach Haralda Stiffela
Lenka a sedem psychopatov (neuveriteľné a kruté poviedky) (Hana Guzmická), o novej "dolnozemskej" básnickej knihe I. M. Ambruša Šelestenie slov (Patrik Šenkár), či o knižnej novinke slávneho Japonca Harukiho  Murakamiho Slon mizne (Daniela Petríková) a o ďalších zaujímavých literárno-kultúrnych témach.

Vychádza Romboid č. 1-2/2018!

V prvom dvojčísle päťdesiateho tretieho ročníka časopisu Romboid (č. 1 - 2/2018) oslovuje svojich
čitateľov, ako sa patrí, jeho šéfredaktor Jaroslav Vlnka v úvodníku s veľavravným názvom Viac než začiatok. Tak ako to bolo v predošlom ročníku, aj tu naznačuje optimistickú tvorivú chuť a entuziazmus do nového roka, hoci nechýba ani trpká skúsenosť z uplynulého snaženia sa na čele časopisu. Súčasťou každého
čísla je pôvodná tvorba. Čitateľom sa prostredníctvom krátkych básní prihovára slovenský básnik Dalimír Stano, poetka Zlata Matláková a s epickými veršami
o dejinných míľnikoch aj Milan Richter. Číslo ponúka reflexívny text Malé prechádzky po kozme esejistu
a prekladateľa Ivana Čičmaneca a poviedku Vôňa mora produktívnej autorky Marty Hlušíkovej. Stála rubrika Konfrontácie erudovanými pohľadmi Jozefa
Tatára a Iva Pospíšila hodnotí mieru faktografickosti a fikcie v najnovšom románe Antona Baláža o Štefanovi Krčmérym Povedz slovo čisté. Banskobystrický romanista Ivan Šuša pre zmenu analyzuje situáciu v prekladovej literatúre v článku Od experimentu k vákuu alebo po stopách talianskej poézie po roku
1989
. Pokračuje sa prekladmi textov významného ruského symbolistu Andreja Belyja v podaní Evy Maliti Fraňovej, maďarských básní Ferenca Kulcsára z pera Sándora Pereszlényiho a poviedky francúzskej spisovateľky Brigitte Giraudovej, pretlmočenej Vladimírou Komorovskou, ktorá do čísla prispela tiež článkom Fatálna strž, no aj prekladmiautorov ako Stéphane Bouchet a Frédéric Vézard, či Samuel Benchetrit. O poslednej storočnici stredoeurópskej
civilizácie sa vyjadruje naslovovzatý odborník, novinár Juraj Alner v príspevku Stredná Európa 1918 - 2018. Aktuálne číslo Romboidu spestruje Rozhovor Etely Farkašovej s filozofom Josefom Šmajsom, ktorý sa dlhodobo venuje problematike evolučnej ontológie. Milovníkom spomienkových príbehov bude určite
po chuti úryvok Jána Čomaja (Moja Kokava) z pripravovaných pamätí. V prvom čísle časopisu nechýba stabilný príspevok dvojice Žantovská - Žantovský na tému Moderné trendy v médiách, ako ani Knihy mesiaca slavistu spoza Moravy Iva Pospíšila. Patrik Šenkár, odborník na krajanskú literatúru, formuluje literárnovedný názor na Viacdomosť a kontextovosť slovenskej literatúry v Rumunsku. Novým oživením časopisu je rubrika Osobnosti humoru a satiry z pera Milana Kupeckého, ktorý sa v aktuálnom čísle rozhodol zaspomínať si na, žiaľ, nedávno zosnulého karikaturistu a ilustrátora Viktora Kubala. V recenziách sa možno dočítať o knihách Michala Havrana: Analfabet (Alexander Halvoník), Jána Uličianskeho: Máme Emu (Peter Naščák), Maroša Hečka: Ďalej na Západ sa dá ísť len na Východ (Natália Mitková) alebo Iana McEwana: V orechovej škrupinke (Daniela Petríková). Rubrika GPS prináša laudácie na knihy ocenené AOSS v roku 2017 a Literárne "PULP FICTION" pohľad Marka E. Pochu na Súčasné podoby českého žánrového undergroundu a pod.

Romboid 2018 - harmonogram

Romboid bude v roku 2018 vychádzať podľa nasledovného harmonogramu:

Romboid č. 1 − 2 vyjde dňa 14. 2. 2018

Romboid č. 3 − 4 vyjde 11. 4. 2018

Romboid č. 5 − 6 vyjde 13. 6. 2018

V letných mesiacov júl a august časopis nevychádza.

Romboid č. 7 vyjde 5. 9. 2018

Romboid č. 8 vyjde 17. 10. 2018

Romboid č. 9 − 10 vyjde dňa 5. 12. 2018 -red.

Wolkrova Polianka 2018

Cena Pavla Országha Hviezdoslava 2018

Vyšiel Romboid č. 9 - 10!

Posledné tohtoročné číslo časopisu  Romboid č. 9-10, ktoré ilustroval mladý akademický maliar Adam Kruták, otvára úvaha šéfredaktora Romboidu Jaroslava Vlnku Prvý a posledný, bilancujúca uplynulý rok a načrtávajúca možnosti ďalšieho smerovania. Nové číslo prináša blok príspevkov venovaných, nazvaný Čas majstra. Blok obsahuje spomienkový články Petra Magvašiho Ekonóm s dušou múdreho a ľudského inžiniera a Csabu G. Kissa Z Budína do Štiavnice, v ktorých A Hykisch rezonuje ako diplomat i prekladaný autor, analytickú štúdiu literárneho vedca a básnika Igora Hochela Na pomedzí faktu a fikcie, ktorá sa venuje dvom historickým románom významného autora, odborné články filozofky a prozaičky Etely Farkašovej O hodnote lokálneho v globálnom svete a spisovateľa Jozefa Leikerta Pripomínanie po rokoch. Vianočnú atmosféru evokuje poviedka Viery Švenkovej Kúpim ti čižmičky, naopak spomienku na letnú dovolenku pri mori prináša próza Márie Bátorovej Chorá čajka. Ľahkú psychologickú sondu do života obyčajných ľudí i zamyslenie o posledných veciach človeka ponúkajú poviedky Ivana Jackanina Strážca cintorína alebo Rozlúčka má zelené oči a Zlodej v ženskej nočnej košeli, do vážnej témy sa v próze Ostrie lásky ponára mladá autorka skrytá za pseudonymom Charlie. Preklady reprezentujú básne estónskeho spisovateľa, literárneho vedca, prekladateľa Jüriho Talveta, ktorého do slovenčiny pretlmočil Ladislav Franek. Aforizmy francúzskeho karikaturistu Georgesa Wolinského, ktorý vo vysokom veku zahynul počas útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo do slovenčiny preložila Vladimíra Komorovská a uviedla esejou Neškodný roztopašník. Pôvodnú poéziu predstavujú výbery z tvorby Mileny Fucimanovej, Lászloá Baraka a Daniely Lysej. Romboid obsahuje i stále rubriky: Konfrontácie, tentoraz na knihu Hany Koškovej Piešťanko a pani Nitková, ktorú zhodnotili Martin Dzúr a Peter Naščák, Úklady jazyka Pavla Branka,Moderné trendy v médiách Ireny Žantovskej a Petra Žantovského, Archívny výber Vladimíry Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Recenzná rubrika prináša hodnotenia kníh Jakuba Juhása: Novoročný výstup na Jaseninu (Ladislav Čúzy), Ireny Brežnej: Nevďačná cudzinka (Ľudovít Petraško) alebo Viera Benková: Päť ročných období (Patrik Šenkár). V rubrike GPS (glosy, postrehy, správy) obzretie za 54. ročníkom Wolkrovej Polianky a hodnotenie poézie víťazov obsahuje článok predsedu poroty Radoslava Matejova Chlapečku bosý!, najlepším knihám v slovenskej fantastike v roku 2017 vo svojom príspevku venuje pozornosť Lenona
Štiblaríková atď.

Vážení čitatelia, priaznivci a priatelia, radi by sme vám  slovom, obrazom i zvukom priblížili tohtoročné prezentácie časopisu Romboid.

WOLKROVA POLIANKA 2017

V aktuálnom ročníku tradičnej básnickej súťaže pre autorov do 30 rokov, ktorú organizuje Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska a Fond
na podporu umenia spolu s mestom Vysoké Tatry, som mal možnosť s ďalšími dvoma porotcami (Peter Mišák, Ján Tazberík) hodnotiť kvality básnických prác sedemnástich autorov. Zhruba polovica prác sa akosi prirodzene a hneď oddelila, vzhľadom na zjavné nedostatky v niektorej zložke či viacerých zložkách výpovedí: napríklad načrtnutý zámer postupne téma tlačila do iného, deformovaného vyznenia, alebo opačne, tematické spracovanie sa utápalo samo v sebe bez toho, aby bolo hmatateľné nejaké zámerné myšlienkové vyznenie, alebo niečo medzi tým, prosto, autorsky sa text v niektorom prvku básnickej štruktúry vykĺzol z rúk a čitateľovi ponechal pohľad na polorozbitú, poloplávajúcu básnickú plťku; témy boli neraz nezaujímavé, silené do prudkého experimentu či okázalo estetickej maniery, alebo naopak do mdlej
tradície typu nešťastnej a prehnane komplikovanej lásky a nevyriešiteľných uplakaných vzťahov milencov či celého sveta; štýlovo a jazykovo tieto práce boli dosť nevyrovnané, rozskackané, často rezumujúce v uvravenosti, klišé, pri viazaných veršoch v naivnom bezvýznamnom rýme. Zhruba polovica prác sa teda nedostala na ďalšie rokovanie poroty, hoci si myslím, že niektorým nechýbalo veľa (možno trochu báseň viac domyslieť, doiskriť, nechať ju žiť) a boli by súce minimálne na čestné uznanie, preto predpokladám, že autori to nevzdajú a nabudúce pošlú svoje básne znova...
Čítaj ďalej...

Vyšiel ROMBOID č. 8!!!

Októbrové číslo časopisu Romboid č. 8/2017 ilustrovala mladá výtvarníčka s medzinárodnými skúsenosťami Katarína Caková. Vstupná úvaha spisovateľa, hudobníka, prekladateľa a kritika Zorána Ardamicu s názvom Žiadna exotika: akvárium, uvádza obsažný blok maďarskej literatúry na Slovensku, ktorý pretkáva celé číslo. Čitatelia si tu nájdu poviedky, resp. úryvky z rozsiahlejších próz aj ukážky z básnickej tvorby. Talentovaný mladý prozaik Zoltán Szalay predstavuje výňatok z románu Drahí vendelíni v preklade Petra Macsovszkého. Organizátor literárneho života, básnik, prozaik a vydavateľ Gyula Hodossy prezentuje krátke prózy v preklade Jitky Rožňovej.
Októbrové číslo prináša i poviedku spisovateľa a publicistu Zoltána Szásziho Buď nad Berlínom, ktorú preložila Lenka Nagyová aj dve prózy spisovateľky a vysokoškolskej pedagogičky Anikó N. Tóth Úschovňa batožiny a Odkaz bývalým školám v preklade J. Rožňovej. Pestrú ponuku próz dopĺňa alegorická poviedka Zorána Ardamicu Tetovač mŕtvol. Blok maďarských autorov obsahuje výbery z poézie Karólyho Fellingera, ktorého tvorbu oceňujú a prekladajú v zahraničí, poetky a redaktorky Katalin Juhász, popredného básnika a rešpektovaného kritika Gergelyho Vidu, známeho básnika, literárneho vedca, prekladateľa Árpáda Tőzséra a básne azda najproduktívnejšieho súčasného maďarského autora na Slovensku Istvána Z. Németha. Poéziu uvedených autorov do slovenčiny preložili Mila Haugová, Jitka Rožňová, Jozef Tancer a Norbert Répás.
V novom Romboide tiež čitatelia nájdu rozhovor literárneho vedca, pedagóga a prekladateľa Iva Pospíšila s básnikom Jindřichom Zogatom - Hledáni, samostatnost, pokora? Na rozhraní národů a epoch. Odborné príspevky zastupuje štúdia Terézie Šimovej Urban exploration v postindustriálnej metropole, ktorá sa zaoberá čoraz populárnejšou záľubou, pozorovaním mesta, jeho skrytých a nepovšimnutých zákutí, objavovaním chátrajúcich, často verejne neprístupných objektov. Súčasťou časopisu sú stále rubriky: Konfrontácie, v ktorej knihu Michala Hvoreckého Trol zhodnotili generačne rozdielni kritici Jaroslava Šaková a Alexander Halvoník, Úklady jazyka Pavla Branka, Moderné trendy v médiách Ireny Žantovskej a Petra Žantovského, Archívny výber Vladimíry Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Recenzná rubrika obsahuje napríklad hodnotenia kníh Jozefa Leikerta Osmičky galaxie (Ján Gallik), Ondreja Sliackeho Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia (Peter Naščák), Ireneya Baláža Čas hmatu (Mária Bátorová) alebo Davida Grossmana Vojde kôň do baru (Mikuláš Jarábek). V rubrike GPS dominuje reakcia riaditeľa Literárneho fondu SR Ladislava Serdahélyho na kritický článok Kto komu vlastne slúži? V. Komorovskej z predošlého čísla.

Vyšiel ROMBOID č. 7!

Nové číslo časopisu Romboid č. 7/2017, ktoré ilustrovala Barbara Prešinská, otvára zamyslenie prekladateľky, spisovateľky a predsedníčky AOSS Vladimíry Komorovskej Kto komu vlastne slúži? o systéme podpory literárnej tvorby a zmysle umeleckých fondov. Aktuálne číslo prináša úryvok z prózy spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej Posledný scenár a poviedky talentovanej prozaičky Lenky Sabovej Exit a exitus, Rozlúčka s (ne)slobodou. Čitatelia si v novom čísle nájdu aj výber básní z pripravovanej zbierky Tibora Kočíka, ktorá vychádza na jeseň pod názvom Rok zasvätenca i básnický cyklus mladej poetky Hany Launerovej Inkubátor a iné básne. Prekladový blok uvádza esejou Saint-Ex - princ z inej planéty V. Komorovská, ktorá preložila doteraz málo známe básne z ranej tvorby francúzskeho spisovateľa Antoina
de Saint-Exupéryho. Odborné príspevky reprezentuje štúdia českého fotografa, režiséra a grafického dizajnéra Přemysla Havlíka Fenomén posmrtného portrétu ve fotografii, kde sa autor venuje tradícii a vývinu posmrtnej fotografie, ktorá bola koncom 19. storočia bežnou súčasťou kultúry a v určitých formách pretrváva dodnes. Prodekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy Mária Macková sa vo svojej štúdii Literárna komunikácia Pavla Straussa zaoberá tvorbou nezvyčajného mysliteľa, pre ktorého bol centrom pozornosti človek - jeho konanie, správanie, jeho činy. Časopis prináša tiež rozhovor Lenky Paučovej s profesorom Ivom Pospíšilom V slavistike je treba veľa vecízásadne zmeniť o postavení slavistiky medzi humanitnými vedami, ale aj o kultúrnych vzťahoch a poklese záujmu Čechov
o Slovensko i vzrastajúcom záujme Slovákov o Českú republiku. Súčasťou septembrového čísla sú stále rubriky. Konfrontácie na knihu Pavla Vilikovského Krásna strojvodkyňa krutá vojvodkyňa, ktorú hodnotia v kritických článkoch Ladislav Čúzy Vilikovský nikdy nesklame a Mikuláš Jarábek Telo v príbehu, hlava na cestách, takisto Archívny výber Vladimíry Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Z rubriky Recenzie treba poukázať na hodnotenia kníh Petra Weissa: Tajomný mlyn v Karpatoch (Peter Naščák) a Jany Juhásovej: Od symbolu k latencii (Ján Gallik). Rubrika
GPS (glosy, postrehy, správy), okrem iného, prináša cestopis Medarda Slovíka Tento svet už krajší nebude z prostredia Škótska a článok Zuzana Kluvanec Temnota číha na každom rohu zo seriálu Literárne "pulp fiction".

Vychádza ROMBOID č. 5-6/2017!

Najnovšie číslo časopisu Romboid č. 5-6/2017 otvára
úvaha popredného slovenského spisovateľa Antona Hykischa Chválospev na ženu-autokratku, v ktorej sa dotýka výrazných ženských osobností v spoločenskom živote. Nové číslo prináša rozhovor Marka E. Pochu s populárnym spisovateľom Jozefom Karikom o jeho tvorbe i nominácii na cenu Anasoft litera. Takisto poviedky Vasiľa Daceja Mág, Márie Bilej Žena z domu č. 36 a Jána Beňa Kontrolór a hnedá hádzanárka. Prekladový blok Z poľskej literatúry pripravila Zuzana Compelová a obsahuje prózy Justyny Bargielskej Žena Škrečka, Romana Grena Krik, Nikto ma neľúbi aj Artura Daniela Liskowackého Cudzie jazyky, Zima,
ktoré dopĺňajú básne po nemecky i poľsky píšuceho básnika Karla Grenzlera v preklade Ľudovíta Petraška. Aktuálne číslo prináša aj nové básne Erika Ondrejičku a Pavla Garana i českých básnikov Iva Haráka a Kateřiny Komorádovej. Čitatelia si v čísle nájdu tiež spoveď Denisa Westhoffa Vitaj, mami o životných útrapách jeho matky − Françoise Saganovej. Text uvádza sprievodná esej prekladateľky Vladimíry Komorovskej Šarmantná príšerka. Odborné príspevky reprezentujú štúdia Kataríny Gabašovej Tabu smrti (ne)prekonané... temný turizmus, jazykovedný príspevok Jany Skladanej Ohrozuje angličtina náš jazyk?, literárna štúdia Martina Navrátila Premeny Mihálikových Anjelov v čase a článok Patrika Kuneca Uhorský dobrodruh Móric August Beňovský ako
neúspešný bojovník za slobodu USA
.Súčasťou nového
Romboidu sú stále rubriky: Konfrontácie, tentoraz na knihu Andrey Gregušovej Nina, ktorú zhodnotili Peter Naščák a Zuzana Švecová, Úklady jazyka Pavla Branka,Moderné trendy v médiách Ireny Žantovskej a Petra Žantovského, Archívny výber Vladimíry Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Recenzná rubrika obsahuje hodnotenia kníh Mirky Ábelovej Básničky pre domáce paničky, Martiny Grmanovej Chiméra (Martin Dzúr), Antona Hykischa Verte
cisárovi
(Alexander Halvoník), Jozefa Leikerta Pavučina bytí / The Cobweb of Being (Alexej
Mikulášek), Alexandra Kormoša Večne živý prameň (Patrik Šenkár), Kazua Ishigura Súmrak dňa (Daniela Petríková), Boženy Čahojovej-Bernátovej Peripetie moderny (Gabriela Magálová)... Rubrika GPS
(glosy, postrehy, správy) obsahuje napríklad článok Márie Bátorovej Koniec sna alebo parametre najkratšej rozprávky, ktorý je reakciou na dielo Andreja Ferka, cestopis Jany Judinyovej Malta - krajina mora a článok Lenky Štiblárikovej Rozprávkové prvky v tvorbe fantasy autorky
Kataríny Soyky
zo série Literárne "pulp fiction". Číslo
ilustrovala Cynthia Gregorová.


Vyšiel Romboid č. 3-4/2017!

Nové číslo časopisu Romboid č. 3-4/2017 , ktoré ilustrovala Zuzana Mlynárčiková, začína zamyslením literárnej vedkyne a spisovateľky Márie Bátorovej Extrémizmus a zásadovosť o spoločensky závažnej problematike. Aktuálne číslo prináša fragment drámy Milana Richtera Krátky nešťastný život Marilyn Monroe o herečkiných vzťahoch k jej matke, manželom, milencom Johnovi F. a Robertovi F. Kennedyovcom, psychiatrovi a mafii. Takisto poviedky Milana Zelinku Haringerova cena, Medarda Slovíka Tajomná vidiečanka a prózu Claude Sarrautovej Povedz, či ma miluješ..., v preklade V. Komorovskej, do ktorej francúzska autorka zakomponovala aj osobnú skúsenosť so zhubným nádorom. Prekladový blok Neznáme talianske memoáre, ktorý pripravil Ivan Šuša, predstavuje výbery z tvorby Liany Milluovej, Giuliany Tedeschiovej a Alda Carpiho, ktorí podávajú svedectvo o holokauste nastupujúcim generáciám ako memento prostredníctvom vlastných memoárov. Čitatelia si v novom dvojčísle nájdu výbery z básnickej tvorby Zuzany Šeligovej, Hany Koškovej, Štefana Kuzmu a epigramy Františka Rojčeka, ale aj básne českých autorov Aloisa Marhoula a Michaely Horynovej. Časopis prináša tiež rozhovor Márie Bátorovej s jubilujúcim popredným slovenským spisovateľom Antonom Hykischom. Odborné príspevky reprezentujú štúdie profesora Iva Pospíšila Literatura v soukolí neklidné doby, docenta Patrika Šenkára Od "všeobecného" k "zvláštnemu"a esej publicistu Dušana Mikolaja Vesmír z talloirskej sklárskej dielne. Súčasťou dvojčísla sú i stále rubriky. Konfrontácie na knihu Zuzany Horváthovej - Gabriely Magalovej Oka-Mihy (Igor Hochel, Lenka Tkáč-Zabáková), Úklady jazyka Pavla Branka, Moderné trendy v médiách Ireny Žantovskej a Petra Žantovského, Archívny výber V. Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Z recenznej rubriky treba poukázať na hodnotenia kníh Ivana Čičmanca Bratislavský satyr, Jána Tazberíka Svetlo a iné stroje a Neila Gaimana Našťastie nemáme mlieko. Rubrika GPS (glosy, postrehy, správy) obsahuje správy z odovzdávania cien Fra Angelica (Jozef Leikert, Viliam Jablonický), úvodný článok Františka Jirku Nemravný manifest estetizovaného násilia zo série Literárne "pulp fiction", anekdotu Ondreja Kalamára O nočnom rýchliku a iné...

Vyšiel Romboid č. 1-2/ 2017

Prvé tohtoročné dvojčíslo literárneho mesačníka Romboid č. 1 − 2/2017, ktoré ilustroval Ján Kurinec, otvára úvaha šéfredaktora Jaroslava Vlnku o ďalšom smerovaní časopisu, nazvaná Nazeranie, po
ktorej nasledujú výbery z básnickej tvorby Ondreja Kalamára, Martina Chudíka a Miloslava Konečného. Dvojčíslo prináša ukážky z pripravovanej zbierky českej poetky Olgy Stehlíkovej, držiteľky prestížnej ceny Magnesia Litera, cyklus básní Prázdniny s Henrim od Lydie Romanskej a krátky blok Zo súčasnej srbskej poézie, obsahuje nové prózy Martina Vlada Jablká, Jaroslava Klusa Pseudologia phantastica a Dagmar Inštitorisovej Ako sa kamaráti konečne plavili za starým otcom − v týchto prípadoch ide o úryvky z avizovaných kníh. Čitatelia si môžu prečítať aj
Krátke prózy Mariána Šidlíka s mysterióznym nádychom, poviedku Oliver s chúlostivou témou od Márie Mikitovej Janoškovej a poviedku Petra Mišáka Borievku nepresadíš. Odborné príspevky reprezentujú štúdie literárnej vedkyne, profesorky Márie Bátorovej Česká a slovenská rezistencia proti konsolidačnému procesu, popredného českého slavistu, profesora Iva Pospíšila Nová ruská literatura, reflexia filozofa a kulturológa, profesora Dalimíra Hajka Malé a veľké dejiny alebo význam detailu v poézii Jozefa Leikerta a esej Anny Boquelovej & Étienna Kerna: Nenávisť v spisovateľskej obci. Súčasťou spomínaného dvojčísla sú aj stále rubriky - Konfrontácie na knihu Denisy Fulmekovej: Konvália. Zakázaná láska Rudolfa Dilonga (Ján Gallik, Jaroslav Vlnka), Úklady jazyka Pavla Branka, Moderné trendy v médiách Ireny Žantovskej a Petra Žantovského, Archívny výber - tentoraz od V. Komorovskej a Knihy mesiaca Iva Pospíšila. Z recenznej rubriky treba upozorniť na hodnotenia kníh Veroniky Šikulovej: Petrichor, Jána Zambora: Vzlyky nahej duše − Ivan Krasko v interpretáciách a Mariana Varossa: Deň za dňom samota. Rubrika GPS (glosy, postrehy, správy) obsahuje, medziiným, laudácie na knihy držiteľov výročných Cien Asociácie organizácií
spisovateľov Slovenska za rok 2016, Slovo predsedu poroty Wolkrovej Polianky Radoslava Matejova, úvahu profesora Ladislava Franeka O jazyku bez jazyka?, cestopisnú črtu Medarda Slovíka Cesta k Čiernemu moru či vyjadrenie predsedníčky AOSS Vladimíry Komorovskej K stanoviskám nedôstojnej prezentácie Romboidu na vlaňajšej Bibliotéke...

Ceny Vojtecha Zamarovského

Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska v spolupráci s Klubom spisovateľov literatúry faktu na Slovensku začiatkom októbra organizovala už tradičné podujatie zamerané na propagáciu a podporu literatúry faktu v kontexte slovenskej literárnej kultúry. S príspevkom Fondu na podporu umenia a pod záštitou primátora mesta Skalice sa už po osemnásty raz stretli slovenskí a českí spisovatelia literatúry
faktu, literárni kritici, vydavatelia a knižniční pracovníci, aby si pripomenuli osobnosť a dielo zakladateľa novodobej literatúry faktu na Slovensku Vojtecha Zamarovského a vzájomne sa informovali o aktuálnom dianí v oblasti literatúry faktu. Súčasťou podujatia bolo vyhodnotenie diel literatúry faktu za uplynulé obdobie a slávnostné odovzdávanie národnej ceny za literatúru - Ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do literatúry faktu, ktorá sa každý druhý rok udeľuje aj českému spisovateľovi. Podujatie sa doposiaľ konalo vo viacerých slovenských mestách, napríklad v
Bratislave, Budmericiach, Bojniciach, Pezinku, Banskej Štiavnici, Trenčíne, Trnave, Liptovskom Mikuláši a v minulom roku v Dubnici nad Váhom, pričom všetky mestá participovali na organizácii. Všetky
sprievodné akcie boli prístupné odbornej i laickej verejnosti. Tohoročné stretnutie slovenských a českých spisovateľov literatúry faktu bolo podčiarknuté osobitou atmosférou miesta konania - Skalicou, mestom s veľkým historicko-kultúrnym bohatstvom, ale aj krásnym jesenným počasím, ktoré mesto obklopené vinohradmi ešte väčšmi skrášľovalo. Všetci literáti si pobyt v meste užívali a s úctou spomínali na svojho kolegu Vojtecha Zamarovského, ktorý poznal zázračnú silu slova, príbehu a majstrovsky ňou dokázal zaujať čitateľov. Podľa neho pred takmer dvoma desiatkami rokov pomenovali cenu, ktorá sa stala výnimočnou a prestížou. Odkedy sa udeľuje, stala sa známou v širokej verejnosti a pýšia sa ňou skutočne tí najlepší spisovatelia zo Slovenska, ale i z Čiech a Moravy. Na priateľa z Klubu spisovateľov literatúry faktu Vojtecha Zamarovského s úctou spomínajú a pripomínajú jeho literárne úspechy, ktoré vo svete kníh u nás dosiaľ nikto neprekonal. Vyšlo mu spolu 140 kníh v štrnástich svetových jazykoch a vo vyše dvojmiliónovom náklade. Stal sa tak najvydávanejším a najpredávanejším slovenským autorom v dejinách slovenskej literatúry. Slovenských a českých spisovateľov prijal primátor mesta Ing. Ľudovít Barát, ktorý pripomenul významné jubileum Skalice, v tomto roku uplynulo 800 rokov od zaznamenania prvej písomnej zmienky o meste v dejinách. A keďže hostil spisovateľov, nezabudol
pripomenúť, že v Skalici sa narodilo, žilo a tvorilo veľa literátov, ktorým malebné mesto vnuklo množstvo tvorivých invencií. Pripomenul napríklad básnika Pavla Bunčáka, dramatika Jozefa Hollého, prozaika Jozefa
Braneckého či autora viacerých historických a populárno-náučných prác Jozefa Šátka. Zo súčasných spisovateľov spomenul Jozefa Špačka. Počas odovzdávania Cien Vojtecha Zamarovského sa prítomným prihovoril aj predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku prof. PhDr. Jozef Leikert, ktorý v sebe nezaprel dušu historika a pripomenul udalosti, ktoré sa udiali takmer pred sto rokmi, keď v roku 1918 vznikla Československá republika a do Skalice prišla Dočasná vláda pre Slovensko na čele s Vavrom Šrobárom, vtedajším ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. "Nebola to náhoda, že sídlom prvej slovenskej vlády sa stala Skalica. Do úvahy sa brali nielen dopravné trasy, ale aj bezprostredné susedstvo s Moravou, jazyková i národná príbuznosť obyvateľov pohraničia," povedal. Potom sa predseda KSLF venoval spisovateľom a literatúre, veď práve on je iniciátorom Ceny Vojtecha Zamarovského a od jej vzniku ju úspešne organizuje. V príhovore upozornil na aktuálne problémy. "Literárna cena za kvalitné celoživotné dielo je v súčasnosti skôr vzácnosťou. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že spisovateľom sa môže stať každý a pulty v kníhkupectvách sa prehýbajú pod kopami kníh. Dobrých spisovateľov však nie je veľa, nehovoriac o skutočných literárnych skvostoch, ktoré sa objavia veľmi zriedkavo. (...)

Napriek nie najlepšej finančnej situácii spisovatelia literatúru faktu píšu a knihy tohto žánru vychádzajú. V prospech literatúry faktu hovoria literárne ocenenia - slovenská Cena Vojtecha Zamarovského, česká Cena Miroslava Ivanova či medzinárodná Cena Egona Erwina Kischa. Štatút Ceny Vojtecha Zamarovského určuje, že národnú cenu za literatúru faktu môžu dostať "osobnosti, ktoré sa výrazným spôsobom podieľali alebo podieľajú na rozvoji slovenskej literatúry faktu, respektíve českej literatúry faktu..." Tohtoročná porota, ktorej predsedom bol Fedor Mikovič a členmi Anton Hykisch, Ján Čomaj, Emil Benčík, Ladislav Švihran, Milan Vároš, Ľuboš Jurík, Táňa Kusá, Dušan Mikolaj, Ján Bábik a Jozef Leikert sa rozhodla cenu udeliť známemu českému spisovateľovi literatúry faktu, historikovi a zberateľovi Jaroslavovi Čvančarovi. Jaroslav Čvančara pochádza zo starého českého rodu zo stredného Polabia. V dobe heydrichiády boli niektorí členovia rodiny popravení a ďalší perzekvovaní. Napriek tomu jeho rodičia a strýko ukrývali väčšie množstvo historických, cenných filmových dokumentov. Rodina si svoje užila aj počas komunistického prenasledovania v päťdesiatych
rokoch minulého režimu. Jaroslav Čvančara je nielen známy český spisovateľ literatúry faktu, ale aj historik a zberateľ, ktorý nazhromaždil veľké množstvo dokumentárnych materiálov, unikátnych fotografií a
filmov. Venuje sa 2. svetovej vojne, predovšetkým heydrichiáde, vypáleniu Lidíc, operácii Anthropoid, Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi, ktorí spáchali atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Bol odborný poradca všetkých dokumentárnych a hraných filmov o atentáte na Heydricha a vo svete je považovaný za jedného z najväčších odborníkov v tejto oblasti. Spisovateľ je popritom vynikajúci hráč na bendžo a kapelník známej českej country skupiny Taxmeni. "Ja iba zoraďujem fakty - nič viac. Sú v nich tisíce malých antických tragédií, ktoré netreba prikrášľovať alebo väčšmi dramatizovať," hovorí o svojich dielach autor. Práve preto v nich čitatelia nachádzajú unikátne svedectvo o dobe, v ktorej žili a umierali nielen hrdinovia zapísaní do pamäte národa, ale aj tisíce ďalších osobností, ktoré v jeho dielach dostávajú svoje mená a prinášajú nám všetkým posolstvo o dobe, na ktorú nesmieme zabudnúť. Medzi najznámejšie diela Jaroslava Čvančaru patrí monumentálna obrazová trilógia Někomu život - někomu smrt, knihy Heydrich, Děti nepřátel Říše, Anthropoid, je autorom množstva odborných článkov, viacerých dokumentárnych filmov či publicistických relácií, kde boli použité materiály z jeho rozsiahleho archívu. Druhým tohtoročným laureátom Ceny Vojtecha Zamarovského sa stal spisovateľ, publicista a prekladateľ Pavol Dinka za dlhoročnú literárnu tvorbu v oblasti literatúry faktu a bohatú publicistickú tvorbu, vrátane šéfredaktorstva denníka Hlas ľudu a dvojtýždenníka Literárny týždenník. Pavol Dinka je v súčasnosti podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Literárneho týždenníka, zaoberá sa históriou, činnosťou médií, filozofickými, politologickými a spoločenskými témami. Napísal knihy: SNP a západné Slovensko; Ľadové medvede v ľudskej koži; Hra na demokraciu: voliči v pokušení; Slovenské masmédiá: metódy manipulácie; Zápasy o slovenčinu - pravda a lži; Žurnalisti - lovci vo svorke; Besy kapitalizmu alebo Začiatok novej éry?; Mediálne pasce verzus mozog v nádrži a Rovnianske srdce vpísané do skla. Popritom je prekladateľ z anglického jazyka. Preložil dielo Michaela Alberta Život bez kapitalizmu: naša nádej; Davida Schweickarta Po kapitalizme - ekonomická demokracia, Noama Chomského Mocenské systémy: rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu. Svojmu rodisku Skalici a okoliu venoval knihy: František Buchta - Skalica a Záhorie: osobnosti - história - pamiatky; Dr. Janko Blaho - Vyznanie Záhoriu slovom i piesňou; Skalica a Skaličania v literatúre. Zatiaľ posledným dielom o Skalici je unikátna, vyše 500-stranová kniha Skalické búdy - príbehy o vinohradníkoch a víne, za ktorú získal dve medzinárodné ceny: Cenu Egona Erwina Kischa v Českej republike a Cenu Medzinárodnej organizácie vinohradníctva a vinárstva vo Francúzsku. (...) Slávnostné odovzdávanie Cien Vojtecha Zamarovského za rok 2017 bolo podčiarknuté vystúpením Moyzesovho kvarteta, ktoré prispelo k hodnotnému umeleckému zážitku všetkých prítomných. Mária Macková (Romboid č. 9-10/2017)

Zvonko Taneski - laureát Ceny P. O. Hviezdoslava 2017

Aj tento rok posudzovali zástupcovia Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) tvorivú činnosť zahraničných prekladateľov a produkciu slovenských literárnych diel do cudzích jazykov. Porota v zložení Igor Hochel (predseda), Jana Cviková a Milan Richter sa rozhodla udeliť Cenu Pavla Országha Hviezdoslava plodnému macedónskemu slovakistovi Zvonkovi Taneskému za vedecké publikácie Metaforické modely obraznosti v poézii
Jána Ondruša
(2008), Slovensko-macedónske literárne a kultúrne vzťahy (2009),
Jednota mnohohlasnosti - antologický pohľad na novú slovenskú literatúru a kultúru v macedónskom preklade (2012) a v neposlednom rade za
preklady poézie i prózy slovenských autorov do macedónčiny (V. Prokešovej, I. Kupca, I. Koleniča, P. Vilikovského, D. Mitanu, J. Šebestu, J. Beňovej, V.
Klimáčka a i.), ktoré "
s veľkým uznaním hodnotili literárni kritici, najmä Mateja Matevski", ako uviedol vo svojom nominačnom stanovisku básnik a prekladateľ Milan Richter, predseda SC PEN. Na odbornom seminári, ktorý sa uskutočnil v stredu 6. 12. 2017 od 14.00 hod. v hudobnom salóne Zichyho paláca, zhodnotili jeho prekladateľskú tvorbu prof. Sonja Stojmenska-Elzeser, slavistka, komparatistka a bohemistka z Ústavu macedónskej literatúry Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje (Vzájomná úcta); prof. Maja Jakimovska-Tošić, riaditeľka Ústavu macedónskej literatúry Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje (Preklady ako základ pre porovnávacie výskumy literárnych a kulturologických kontextov); Dr.
Zlatko Panzov
, macedónsky lektor na univerzite ELTE v Budapešti (Otvorená kniha - cestovanie do neznámeho literárneho priestoru) a doc. Igor Hochel
z Katedry slovenského jazyka a literatúry na FF UKF v Nitre (Moja skúsenosť s prekladmi macedónskych básnikov do slovenčiny). Cenu P. O. Hviezdoslava
si Zvonko Taneski slávnostne prebral v obradnej sieni Zichyho paláca o 18.00 hod. za prítomnosti macedónskej veľvyslankyneVasilky Poposkej Trenevskej a ďalších vzácnych hostí.               VLADIMÍRA KOMOROVSKÁ

+ Vladimíra Komorovská: Kto komu vlastne slúži?

+ Reakciu riaditeľa Literárneho fondu Ladislava Serdahélyho nájdete v č. 8/2017, s. 117-121

Kde kúpite Romboid?

Vážení čitatelia, prinášame vám  Zoznam predajných miest Romboidu.  Zdrojom aktuálnych údajov je Mediaprint-Kapa, Pressegroso, a. s., ktorý v súčasnosti distribuuje tlač "približne na viac ako 7000 predajných miest po celom území Slovenska." Počet predajných miest Romboidu je však sotva 80! Pomôcť zlepšiť distribúciu môžete aj vy. Napíšte nám, ak chodí málo časopisov do stánku alebo predajne, ktoré sú v zozname. Upozornite nás, že v uvedenom mieste nedostať Romboid vôbec! Píšte i vtedy, keď si želáte časopis kupovať vo vašom bydlisku. Zabezpečíme, aby na dané miesto dodávali Romboid pravidelne. Môžete nás kontaktovať na adrese casopis.romboid@gmail.com alebo prostredníctvom formulára. -red.

Z čísla 1-2 vyberáme:

Mária Bátorová: Česká a slovenská rezistencia proti konsolidačnému  procesu (aj podľa archívu Libri prohibiti)

Ivo Pospíšil: Nová ruská literatura

Vladimíra Komorovská: K stanoviskám nedôstojnej prezentácie Romboidu na vlaňajšej Bibliotéke

Nové predajné miesta!

Zaistili sme pre vás nové predajné miesta na mape Slovenska. DOLNÝ KUBÍN, LEVICE, NOVÉ ZÁMKY, POPRAD, TOPOĽČANY, TRENČÍN sú mestá, v ktorých sa odteraz takisto predáva Romboid. Dohromady osem nových predajných miest v šiestich mestách. Tu sú ich adresy: 1. Trafika (Kaufland), Aleja slobody 1903/11, Dolný Kubín, 2. Trafika, Šoltésovej 5, Trenčín, 3. Trafika, Zlatovská 9, Trenčín, 4. INA (Kaufland), Streďanská 4598/25A, Topoľčany, 5. INA (Kaufland), Komenského 5416/23, Levice, 6. Shop-in-shop (Kaufland), Športová 7995/1, Nové Zámky, 7. Trafika, železničná stanica, Poprad, 8. Trafika DARČEKOVO, Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad. Súčasne sme rozšírili predaj v Bratislave. Romboid si kúpite aj v DOT. Espresso bar & Contemporary Art Gallery, Lazaretská 13 a SVOJEŤ, Dunajská 18. Ponúkame vám aktuálny kompletný Zoznam predajných miest Romboidu. -red.

Cena P. O. Hviezdoslava

Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) každoročne oceňuje zahraničného prekladateľa slovenských literárnych diel do cudzích jazykov. Tento rok sa členovia poroty v zložení Milan Richter (predseda), Jana Cviková a Vladimíra Komorovská rozhodli udeliť Cenu P. O. Hviezdoslava talianskej slovakistke a bohemistke Alessandre Mura žijúcej v Ríme za preklady (Pavla Vilikovského, Ivana Štrpku, E. J. Grocha, Michala Hvoreckého, Jany Beňovej, Pavla Rankova a ďalších) patriace "k najťažším prekladateľským orieškom", ktoré sa "vo svojej výslednej podobe organicky začleňujú do literárneho diskurzu cieľovej krajiny, zachovávajúc si popritom špecifickosť východiskového prostredia", ako uviedla vo svojej nominácii riaditeľka LIC Miroslava Vallová. Porota vzala do úvahy aj fakt, že spomínané ocenenie dosiaľ nedostal žiaden prekladateľ do talianskeho jazyka. (V. Komorovská)

Wolkrova Polianka 2016

Ceny 53. ročníka sútaže mladých poetov Wolkrova Polianka, ktorú organizuje Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, odovzdali 3. novembra 2016 v priestoroch Vily Flóra v Starom Smokovci. Laureátom Wolkrovej Polianky sa stal Andrej Bublák z Rabčíc. Dávid Petrík z Michaloviec získal 1. prémiu, Barbara Vojtašáková z Rabčíc 2. prémiu a Iveta Kloptová z Ružomberka 3. prémiu. Čestné uznanie porota udelila Matejovi Brančovi z Hnilčíka a Cena primátora mesta putuje do Topoľčian Magdaléne Martiškovej. Sprievodnými akciami podujatia boli: spomienková slávnosť na Jiřího Wolkra a vernisáž výstavy Jiří Wolker pod štítmi Tatier v Múzeu tatranskej kinematografie a fotografie v Starom Smokovci. -red.

HLAVNÝ PARTNER ČASOPISU ROMBOID: